Montreal Canadiens je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale.

Montreal Canadiens hrá v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. V poslednej sezóne 2006-07 nepostúpil do play off.

Klub bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrajú v Bell Centre. Klub 24-krát vyhral pohár Stanley Cup, čo je najviac spomedzi tímov ktoré kedy hrali NHL.^[1] Posledný Stanley Cup získali v sezóne 1992-93 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).^[2] V drese Montrealu nastupovali slávni legendárni hráči, po mnohých z nich sa udeľujú v súčasnosti prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.^[3]

Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "Club de Hockey Canadien" (názov používaný od roku 1917).

História [upraviť]

Klub vznikol ešte pred začiatkom NHL, bol súčasťou predchodcu NHL, súťaže NHA. Tím Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (ich predchodcom bol klub Haileybury Hockey Club). Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.^[4] Prvý-krát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915-16, keď vyhrali nad Portlandom.

V roku 1924 získali Stanley Cup znova, dopomohla im k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolali Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte Playoff.

Od sezóny 1926-27 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

Éra od roku 1932 do roku 1967: Koniec Morenza a Original Six Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30.tych rokov, v sezóne 1935-36 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa podaril Canadiens v nasledujúcej sezóne 1936-37, ale prišiel šok v podobe smrti Morenza vo veku 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny bez výraznejších úspechov, v sezóne 1939/40 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom klubu Dick Irvin. V sezóne 1943-44 získali Canadiens Stanley Cup, slávna bola útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach, pričom v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens prehrali vo semifinále Playoff v tejto sezóne s Torontom. V sezóne 1945-46 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále Playoff Boston Bruins 4-1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50-te roky boli najslávnejšiou etapou Canadiens.^[5] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále Playoff, pričom šesť-krát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a tím bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším tímom tejto doby.

Éra od roku 1967 do roku 1986: Expanzia NHL

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičkovým tímom vo vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribratých šesť tímov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh) a vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966-67 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4-2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešný.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do Playoff, bolo to prvýkrát v histórii, čo v Playoff chýbali kanadské mužstvá. Tento rok sa zo Stanley Cup tešil Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončilo tretí-krát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/71 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole Playoff. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným tímom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Tím vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončilo s aktívnou činnosťou v 80.tych rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Canadiens sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua, a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Éra od roku 1986 - Moderná NHL [upraviť]

V sezóne 1985-86 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992-93. Canadiens sa prebojovali do finále Playoff, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4:1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens, obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale a Canadiens vyhrali 4:1 a tešili sa zo svojho zatiaľ posledného Stanley Cupu.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do Playoff prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku Canadiens prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1-11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorada Avalanche.^[4]

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum (na ňom hrali Canadiens svoje domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase Canadiens vyhrali nad Dallas Stars 4-1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (premenované na Bell Centre v roku 2003).^[6]

Canadiens chýbali v Playoff v troch po sebe nasledujúcich sezón od 1999 do roku 2001. V tej dobe sa dokonca uvažovalo o presune tímu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že tím zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že nemôže rátať so Saku Koivom, ktorý bol súčasťou tímu už od roku 1995 a ktorému bola diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil a vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa prebojovali do playoff, aj vďaka prekvapujúcim silným výkonom brankára Josého Theodora. Prebojovali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Sezóna 2005-06 13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér tímu. Neskôr počas tejto sezóny sa rozhodlo o výmene na poste brankára, José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali švajčiara Davida Aebischera.^[7] V sezóne 2005-06 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolinou Hurricanes, aj napriek vedeniu 2-0 na zápasy^[8] nakoniec sériu prehrali 2-4 a nepostúpili.^[9]

Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005-06

Sezóna 2006-07 časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezńy 2006-07 sa Canadiens ocitli na hrane postupu do Playoff. V posledných zápasoch bojovali o miesto v playoff s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas prehral nakoniec 5-6 a nepostúpil do Playoff.^[10]

Pozri aj: Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006-07

Súčasný káder

K 1. októbru 2007. [1]

Brankári
#		Hráč	Chytá	Získaný v roku	Miesto narodenia
30		Carey Price	Ľ	2005	Vancouver, Britská Kolumbia
39		Cristobal Huet	Ľ	2004	Saint-Martin-d'Hères, Francúzsko

Obrancovia
#		Hráč	Strieľa	Získaný v roku	Miesto narodenia
8		Mike Komisarek	P	2001	West Islip, New York
25		Mathieu Dandenault	P	2005	Sherbrooke, Quebec
26		Josh Gorges	Ľ	2007	Kelowna, Britská Kolumbia
32		Mark Streit	Ľ	2004	Englisberg, Švajčiarsko
44		Roman Hamrlík	Ľ	2007	Gottwaldov, Československo
51		Francis Bouillon	Ľ	2002	New York, New York
71		Patrice Brisebois	P	2007	Montreal, Quebec
79		Andrej Markov	Ľ	1998	Voskresensk, ZSSR

Útočníci
#		Hráč	Pozícia	Strieľa	Získaný v roku	Miesto narodenia
6		Tom Kostopoulos	PK	P	2007	Mississauga, Ontário
11		Saku Koivu - C	C	Ľ	1993	Turku, Fínsko
14		Tomáš Plekanec	C	Ľ	2001	Kladno, Česko-Slovensko
20		Bryan Smolinski	C	P	2007	Toledo, Ohio
21		Christopher Higgins - A	C	Ľ	2002	Smithtown, New York
22		Steve Begin	ĽK	Ľ	2003	Trois-Rivières, Quebec
27		Alexej Kovaľov - A	PK	Ľ	2004	Togliatti, ZSSR
28		Kyle Chipchura	C	Ľ	2004	Westlock, Alberta
40		Maxim Lapierre	C	P	2003	Saint-Léonard, Quebec
46		Andrej Kosticyn	ĽK	Ľ	2003	Novopolotsk, ZSSR
54		Michail Grabovskij	C	Ľ	2004	Potsdam, Západné Nemecko
57		Garth Murray	ĽK	Ľ	2005	Regina, Saskatchewan
73		Michael Ryder	PK	P	1998	Bonavista, Newfoundland
84		Guillaume Latendresse	PK	Ľ	2005	Sainte-Catherine, Quebec

Sezóny a rekordy

Výsledky Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných 5 sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, R = Remízy, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

¹ Sezóna bola zrušená 2004-05 NHL lockout.

Individuálne rekordy

KariéraNajviac Sezón: Henri Richard, 20

• Najviac Zápasov: Henri Richard, 1256
• Najviac Gólov: Maurice Richard, 544
• Najviac Asistencií: Guy Lafleur, 728
• Najviac Bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A)
• Najviac Vylúčení: Chris Nilan, 2248
• Najviac Shutoutov: George Hainsworth, 75
• Najviac Zápasov v rade: Doug Jarvis, 560
• Najviac Stanley Cupov: Henri Richard, 11*

Lídri kanadského bodovania Poznámka: B/Z = body za zápas , V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Sezóna

• Najviac Gólov za sezónu: Steve Shutt & Guy Lafleur, 60 (1976-77; 1977-78)
• Najviac Presilovkových gólov za sezónu: Yvan Cournoyer, 20 (1966-67)
• Najviac Asistencií za sezónu: Pete Mahovlich, 82 (1974-75)
• Najviac Bodov za sezónu: Guy Lafleur, 136 (1976-77)
• Najviac Vylúčení (v min) za sezónu: Chris Nilan, 358 (1984-85)
• Najviac Bodov za sezónu, obranca: Larry Robinson, 85 (1976-77)
• Najviac Bodov za sezónu, nováčik: Mats Naslund; Kjell Dahlin, 71 (1982-83; 1985-86)
• Najviac Výhier za sezónu: Jacques Plante; Ken Dryden, 42 (1955-56 & 1961-62; 1975-76)
• Najviac Shutoutov za sezónu: George Hainsworth, 22 (1928-29)*
• Najviac Gólov za sezónu, obranca: Sheldon Souray, 26 (2006-07)

Vodcovia tímu v histórii

Kapitáni

Tréneri

Referencie