Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Montreal Canadiens je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale.

Montreal Canadiens hrá v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. V poslednej sezóne 2006-07 nepostúpil do play off.

Klub bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrajú v Bell Centre. Klub 24-krát vyhral pohár Stanley Cup, čo je najviac spomedzi tímov ktoré kedy hrali NHL.[1] Posledný Stanley Cup získali v sezóne 1992-93 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[2] V drese Montrealu nastupovali slávni legendárni hráči, po mnohých z nich sa udeľujú v súčasnosti prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[3]

Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "Club de Hockey Canadien" (názov používaný od roku 1917).

Obsah

História [upraviť]

Klub vznikol ešte pred začiatkom NHL, bol súčasťou predchodcu NHL, súťaže NHA. Tím Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (ich predchodcom bol klub Haileybury Hockey Club). Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[4] Prvý-krát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915-16, keď vyhrali nad Portlandom.

V roku 1924 získali Stanley Cup znova, dopomohla im k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolali Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte Playoff.

Od sezóny 1926-27 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

Éra od roku 1932 do roku 1967: Koniec Morenza a Original Six Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30.tych rokov, v sezóne 1935-36 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa podaril Canadiens v nasledujúcej sezóne 1936-37, ale prišiel šok v podobe smrti Morenza vo veku 34 rokov.

Tím z roku 1942
Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny bez výraznejších úspechov, v sezóne 1939/40 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom klubu Dick Irvin. V sezóne 1943-44 získali Canadiens Stanley Cup, slávna bola útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach, pričom v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens prehrali vo semifinále Playoff v tejto sezóne s Torontom. V sezóne 1945-46 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále Playoff Boston Bruins 4-1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50-te roky boli najslávnejšiou etapou Canadiens.[5] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále Playoff, pričom šesť-krát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a tím bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším tímom tejto doby.

Éra od roku 1967 do roku 1986: Expanzia NHL

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičkovým tímom vo vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribratých šesť tímov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh) a vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966-67 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4-2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešný.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do Playoff, bolo to prvýkrát v histórii, čo v Playoff chýbali kanadské mužstvá. Tento rok sa zo Stanley Cup tešil Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončilo tretí-krát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/71 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole Playoff. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným tímom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 19761979. Tím vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončilo s aktívnou činnosťou v 80.tych rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Canadiens sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua, a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Éra od roku 1986 - Moderná NHL [upraviť]

V sezóne 1985-86 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992-93. Canadiens sa prebojovali do finále Playoff, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4:1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens, obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale a Canadiens vyhrali 4:1 a tešili sa zo svojho zatiaľ posledného Stanley Cupu.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do Playoff prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku Canadiens prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1-11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorada Avalanche.[4]

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum (na ňom hrali Canadiens svoje domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase Canadiens vyhrali nad Dallas Stars 4-1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (premenované na Bell Centre v roku 2003).[6]

Canadiens chýbali v Playoff v troch po sebe nasledujúcich sezón od 1999 do roku 2001. V tej dobe sa dokonca uvažovalo o presune tímu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že tím zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že nemôže rátať so Saku Koivom, ktorý bol súčasťou tímu už od roku 1995 a ktorému bola diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil a vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa prebojovali do playoff, aj vďaka prekvapujúcim silným výkonom brankára Josého Theodora. Prebojovali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Sezóna 2005-06 13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér tímu. Neskôr počas tejto sezóny sa rozhodlo o výmene na poste brankára, José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali švajčiara Davida Aebischera.[7] V sezóne 2005-06 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolinou Hurricanes, aj napriek vedeniu 2-0 na zápasy[8] nakoniec sériu prehrali 2-4 a nepostúpili.[9]

Sezóna 2006-07 časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezńy 2006-07 sa Canadiens ocitli na hrane postupu do Playoff. V posledných zápasoch bojovali o miesto v playoff s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas prehral nakoniec 5-6 a nepostúpil do Playoff.[10]

Súčasný káder

K 1. októbru 2007. [1]

Brankári
#HráčChytáZískaný v rokuMiesto narodenia
30Vlajka KanadyCarey PriceĽ2005Vancouver, Britská Kolumbia
39Vlajka FrancúzskaCristobal HuetĽ2004Saint-Martin-d'Hères, Francúzsko
Obrancovia
#HráčStrieľaZískaný v rokuMiesto narodenia
8Vlajka Spojených štátovMike KomisarekP2001West Islip, New York
25Vlajka KanadyMathieu DandenaultP2005Sherbrooke, Quebec
26Vlajka KanadyJosh GorgesĽ2007Kelowna, Britská Kolumbia
32Vlajka ŠvajčiarskaMark StreitĽ2004Englisberg, Švajčiarsko
44Vlajka ČeskaRoman HamrlíkĽ2007Gottwaldov, Československo
51Vlajka Spojených štátovFrancis BouillonĽ2002New York, New York
71Vlajka KanadyPatrice BriseboisP2007Montreal, Quebec
79Vlajka RuskaAndrej MarkovĽ1998Voskresensk, ZSSR
Útočníci
#HráčPozíciaStrieľaZískaný v rokuMiesto narodenia
6Vlajka KanadyTom KostopoulosPKP2007Mississauga, Ontário
11Vlajka FínskaSaku Koivu - CCĽ1993Turku, Fínsko
14Vlajka ČeskaTomáš PlekanecCĽ2001Kladno, Česko-Slovensko
20Vlajka USABryan SmolinskiCP2007Toledo, Ohio
21Vlajka Spojených štátovChristopher Higgins - ACĽ2002Smithtown, New York
22Vlajka KanadySteve BeginĽKĽ2003Trois-Rivières, Quebec
27Vlajka RuskaAlexej Kovaľov - APKĽ2004Togliatti, ZSSR
28Vlajka KanadyKyle ChipchuraCĽ2004Westlock, Alberta
40Vlajka KanadyMaxim LapierreCP2003Saint-Léonard, Quebec
46Vlajka BieloruskaAndrej KosticynĽKĽ2003Novopolotsk, ZSSR
54Vlajka BieloruskaMichail GrabovskijCĽ2004Potsdam, Západné Nemecko
57Vlajka KanadyGarth MurrayĽKĽ2005Regina, Saskatchewan
73Vlajka KanadyMichael RyderPKP1998Bonavista, Newfoundland
84Vlajka KanadyGuillaume LatendressePKĽ2005Sainte-Catherine, Quebec

Sezóny a rekordy

Výsledky Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných 5 sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, R = Remízy, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

SezónaZVPRPvPBNGIGTMKoniecPlayoff
2001-02823631123207209879744., SeverovýchodnáPrehra v semifinále konferencie, 2-4 (Hurricanes)
2002-0382303589206234779004., SeverovýchodnáTím sa nekvalifikoval do playoff
2003-04824130742081929310394., SeverovýchodnáPrehra v semifinále konferencie, 0-4 (Lightning)
2004-051
2005-06182423192432479313123., SeverovýchodnáPrehra v štvrťfinále konferencie, 2-4 (Hurricanes)
2006-0782423462452569013124., SeverovýchodnáTím sa nekvalifikoval do playoff
1 Sezóna bola zrušená 2004-05 NHL lockout.

Individuálne rekordy

KariéraNajviac Sezón: Henri Richard, 20

Lídri kanadského bodovania Poznámka: B/Z = body za zápas , V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

PozíciaMenoZGABV (min)B/ZV (min)/Z
1Guy Lafleur (PK)96151872812463811.300.40
2Jean Béliveau (C)1125507712121910291.080.91
3Henri Richard (C)125635868810469280.830.74
4Maurice Richard (PK)97854442196512850.991.31
5Larry Robinson (O)12021976868837060.730.59
6Yvan Cournoyer (PK)9684284358632550.890.26
7Jacques Lemaire (C)8533664698352170.980.25
8Steve Shutt (ĽK)8714083687764000.890.46
9Bernie Geoffrion (PK)7663713887596360.990.83
10Elmer Lach (C)6642154086234780.940.72

Sezóna

Vodcovia tímu v histórii

Kapitáni


Tréneri


Referencie

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář